Canadian Czech-Slovak Benevolent Association
S
ince 1913
Pokoj lesa
Jakub Filip
Pozdrav, ktorý dostávam pri prvom stretnutí,
skaly nehybné vždy strážia
a každý pohľad na kúsok tejto krásy
si moje oči vážia.
Starý dub sťa vetchý starec chystá sa zas na štyri vrátiť,
prestol zachmúrenej izby stráne napĺňa sa na nepoznanie
a len nevidomý blázon by to svitanie nechcel zažiť.
Vŕba storočná snáď nad bystrinou sa zhýňa
a voda sa v nej nepohýna,
z času na čas zavrie varom ušľachtilých pstruhov
a na malý moment večnosti zakryje sa dúhou.
Hlt vína hôr do tela silu vženie
a ja zabúdam na márnivé utrpenia,
na noci v rozume prežité
a v útlaku pocitov hĺbavých ukryté,
dnes iný strom sa z vŕby stal.
keď k svojim priateľom sám zavítal
a rašil prachom slobody.
Keď moje bosé drsné chodidlá
ukladajú sa na chvíľu zaspať v machu,
keď les ukáže mi svoje rodidlá
a ja striasam na zem ihličie strachu,
vtedy vlny mocného oceánu vône večnosti mi omývajú zmysly do kosti
a pomáhajú dostať sa von z vraku rozbesnenej podlosti.
Ľahnem na steblá trávy a objímať sa večne nechám.
Túžim bych sa nikdy nepozviechal,
vrástol medzi večnú zeleň,
v hustom lese žil ako dvanástorák majestátny jeleň.
Rmut vlhkej hniloby si nevšímam,
preto nikdy nie som sám
a nezahnívam hnusom iných, svojim pokojom sa rozdávam.
Pery nechám uzrieť breh ligotavej bystriny,
aby víno môjho stromu nechýbalo,
aby v opojení usínalo a silu nikdy nestrácalo.
Prstom dovolím do nežnosti sa vplaziť
a vnímať rosu dotykov hladnú
a nevšímavosť neuraziť sťa nežnú ruku chladnú.
Rozkážem im vnikať k roztúženým malým miestam
a zakážem im robiť akékoľvek gestá.
Z vlasov hustých upliesť sny poprosím pavúkov čo lietajú okolo
a potom sa vnorím do nich ako milenec do vlasov víly vnára sa
a nevšimnem si ľútosť vysokého smreku,
ktorý, sťa vojna ľudské charaktery, blesk rozkmásal.
Pokoj vo večnosti zelene som prišiel obdivovať,
sny o divožienkach iba chcel som snívať,
krásu hôr som túžil vyrašením pomilovať,
som tu a viac nebudem krívať,
lebo sily zdrojom je pre mňa nevyčerpateľným.
Kto skúsil by mi toto zobrať
a chcel by ma prinútiť o chleba žobrať,
toho svojou slobodou by som oslovil,
o posledné želanie poprosil:
"Dovoľ ľahnúť mi si do voňavého ihličia
a umrieť kde sny mi z mysle vyklíčia !!!"