|
ALJASKA DENNIK DRUHEHO PILOTA
1.jula 02 Po tyzdnoch pripravy a rokoch snenia o 06:18 odlietame z Esterhazy s Petrom Kroupom na Cessne 170 B (1956) na Aljasku. Silny zapadny vietor nam zpomaluje cestu. O 10:05 pristavame v malom mestecku Unity, SK, co je asi na polovicke cesty do Edmontonu, AB.kde natankujeme benzin a sme opet na ceste. Navigujeme podla mapy a GPS vo vyske 6,500 – 8,500 feetov. O 13:06 pristaneme vo Wetlock, co je na sever od Edmontonu. Tu prenocujeme v miestnom aeroklube.
2.jula 02 Rano 6:10 odlietame z Westloku za veterneho a zamraceneho pocasia s cielom doletiet do Grand Prairie, AB. Vysoke vetry, niekedy s 60 km naporom nas prinutili v Grand Prerie prenocovat.
3. jula 02 Do rana sa vietor zmiernil a o 06:20 odlietame do Fort St. John, BC. V St. Johns musime opet pockat az sa pocasie vylepsi vo Fort Nelsonu, BC, mieste nasej dalsej zastavky. Konecne mame dobru zpravu a odlietame z Fort St. John. Zaciname letiet podla Aljaska Hwy (2,400km). Aljaska Hwy bola postavena za 2. Svetovej vojny pre vojenske ucele a bola postavena behom 9 mesiacov. V dialke po lavej strane sa nam rysuju Rocky Montains. Vo Fort Nelsone, BC kde prenocujeme, sa stretneme so skupinou Americanov, ktori maju namierene tiez na Aaljasku a vo Fort Nelsone uz cakaju kvoli pocasiu 5 dni .
4.jula 02 07:50 odlietame v skupine 6 lietadiel z USA do Watson Lake, Yukonu. Let je velmi narocny, mraky nas niekedy stlacia az do 600 feetov. Mame radiove spojenie s ostatnymi lietadlami a sme pripraveny sa vratit keby mracna padli este nizsie. Tento usek je najnarocnejsi z celej cesty a to plati aj na spiatocnu cestu. Po 2:40 hodine vsetci s velkou ulavou a zadostucinenim pristavame vo Watson Lake.
Po doplneni nadrzi benzinom startujeme do White Horsu. Cesta je pre zmenu celkom prijemna.
White Horse,YU – Prenocvali sme v hoteli kde nas jeden z americkych pilotov pozyva na pripitok k oslave 4. jula.
5. jula 02. Rano +3 C, mlha. Ked slnko vyslo na obzor mlha zmizla a my startujeme o 09.12 do Northway (Aljaska). Po 3 hodinach letu pristavame na hraniciach Kanada/USA. Colna prehliadka prejde hladko. Pohlad z lietadle na cestu a na modre jazera, ladovce a pohoria su uchvatne. Letime pozdlz “St. Elias” pohoria. Mt. Logan” (5959 m), najvyssia hora v Kanade, je prilis vzdialena . Letime ponad Beaver Creek, kde v okoli v roku 1947 bola namerana rekordna teplota -63 C.
14.58 startujeme do “Gulkana” kde prenocujeme pod stanom. Pocasie je stale chladne a zamracene.
6 jula 02 11.03 odlietame do Palmer kde je konecne teple pocasie. Vzdialenost do Winnipegu je 2779 mil.
O 17.01 startujeme a za hodinu sme v Talkeetna, Denali Narodny Park, ktory je cielom nasej cesty.
Talkeetna je hystoricke miesto pri sutoku 3 riek Susitna, Chulitna a Talkeetna. Odtialto sa zacinaju horolezecke vypravy na Mt. McKinley (20,320 ft.) najvissia hora v USA, hlavne stredisko v case zlatej horucky. Este dnes tu stoji Fairview Hotel (1923) kde si s Petrom pripijame na dosiahnutie ciela nasej cesty. Salmon z Pacifiku je vyborny a mame ho skoro kazdy den..
Na druhy den si prenajimame lietadlo Beaver a letime na turu okolo Mt. McKinley. Pristavame na ladovci v 6000 ft. Let nam poskytol prekrasny pohlad z vrchu na Aljaska Pohorie. Mt. McKinley je znamy tym ze pocasie sa zmeni velmi rychlo a vietor dosahuje cez 100 mil/hod. Na cintorine v Talkeetne je pamiatkova tabula s menami 200 horolezcov ktori zahynuli pri pokuse o vystup na Mt. McKinley.
9. jula 02 Odlietame do Denali National Park air strip, co je vzdialeny len hodinu letu. Letisko je hlboko medzi horami takze pristatie je vzrusujuce. Denali National Park je velmi regulovany. Sukromne auta tam nemaju pristup. Park ma pravidelnu autobusovu dpravu. My sme sa rozhodli stanovat 2 noci na Wander Lake, vzdialeny asi 86 kilometrov vnutri parku. Cesta autobusom je prijemna. Sofer ma vyborne znalosti okolia o ktore sa s nami deli pocas celej jazdy a zastavi kedy kolvek niekto z nas turistov prejavi o nieco zaujem. Pocas cesty zrazu vidime v dialke grizzly medveda ako sa krmi na poraste. Neskor vidime karibu a vlkov. Do Wander Lake taborista dorazime okolo 22:00 hodine ako obycajne za svetla. Zotmenie v tomto rocnom obdobi trva len 2-3 hodiny.
Pohlad na Mt. McKinley mame zo severnej strany. Vrcholec je skovany za mrakmi. Vitaju nas tu tisice komarov a tak musime nosit na hlave sietky. Na druhy den sa idemei prejst do tundry a narazime na stopy po grizzly. Tundra ma svoju unikatnu krasu s nespocetnym mnozstvo kvetov, porastov a vtactva. Aj ked nam komare ztrpcuju zivot pohlad na Mt. McKinley a na krasu tundry nam velmi rychlo pomoze na to zabudnut. Prekrasny je hlavne zapad slnka ked slnecne luce sa odrazaju od zasnezenych kopcov.
12. jula 02 O 9:40 odlietame na sever Hwy 3 a prkticky zaciname cestu spet domov. Pred Fairbanks odbocime na vychod a sledujeme Richardson Hwy. Za dve a pol hodiny pristavame v Northway , kde prenocujeme.
13. jula 02 06:35 startujeme a opustame Aljasku. Berieme si so sebou mnoho nezabudnutelnych spomienok. Na ceste do Whitehorse nam pocasie praje, cesta je nadherna a pohlad prekrasny. Vo Whitehorse ostame dva dni. Pochodime pobrezie rieky Yukon a vsetky muzea.
15. jula 02 06:14 odlietame z Whitehorsu a za 2 hodiny pristavame na Watson Lake. Behom hodiny odstartujeme na Fort Nelson. Asi v jednej tretine cesty mraky spadnu az na cestu a tak musime opustit Aljaska Hwy a odbocit na severo vychod pozdlz rieky Liard a potom sa napojime na “airway” do Ft. Nelsonu. Neni to celkom bez rizika lebo v pripade poruchy lietadla sa tam neda absolutne nikde pristat. Zbytok cesty prebieha bez prihod az na prerii kde sme sa dostali do burkoveho pocasia, ktore sme sa rozhodli preletiet. Bolo to pri najmenej vzrusujuce…. Pristavame v Barrhead, AB, kde si zaskocime do restauracie na vynikajuci “steak”.
16. jula 02 Odlietame o 06:13 do Outlook kde pristavame a posledny krat tankujeme. Konecne sme na konci nasej cesty a o 13:09 pristavame v Esterhazy, SK. Nase lietadlo Cesna 170B Fox Fox Romeo Romeo nam odviedlo perfektnu pracu cim sa pricinilo k tomu ze sme prisli domov v jednom kuse a zdravou kozou.
Dodatok:
Tento let bol inspirovany knihou James Greinera, Wager with the Wind Tthe Don Sheldon Story, ktora uchvatila Petrovu obrazotvornost a tuhu po lete na Aljasku. Petrovi vdqacim za to ze sa so mnou podelil o realizovanie jeho sna ktory bol po roky aj mojou tajnou tuzbou. Za dobrodruzstvo vdacim pilotovi, vlastnikovi nasho spolahliveho Fox Fox Romeo Romea a kamaratovi Petrovi Kroupovi.
Milan Stauder
Technicke informacie:
Pilot/vlastnik: Peter Kroupa, Esterhazy, Saskatchewan
Druhy pilot: Milan Stauder, Winnipeg, Manitoba
Lietadlo: 1952 Cessna 170B Ser. No. 25229. Registration C-FFRR, Continental C-145 engine, 145 HP, 2200lb.max. Gross weight, 42 US gallons fuel capacity
Mechanicke problemy: Ziadne. Jedna vymena oleja v Talkitna, Alaska
Trasa: Esterhazy-Unity-Westlock-Grande Prairie-Fort St. Johns-Fort Nelson-Watson Lake-Whitehorse-Northway-Gulkana-Palmer-Talkeetna-Denali National Park-Northway-Whitehorse-Watson Lake-Fort Neslon-Fort St. John-Barrhead-Outlook-Esterhazy.
Datum: Odlet z Esterhazy 1. Jula o 06:00, pristanie v Esterhazy 16. Jula, 2002 o 13:08 lokalneho casu.
Typicka vyska letu: na zapad 6,500 do 8,500 ft
na vychod 5,500 do 7,500 ft
Celkova vzdialenost letu: 4,360 st. miles
Celkove pocet hodin letu: 47.2 hodin
Priemerna rychlost: 98 mph
Celkovo spalene palivo: 300.54 Imp. Gallons
Priemerna spotreba paliva: 6.36 Imp. Gallons/hour
Najdrahsie palivo: Northway, Alaska CAN $1.22/liter
Najlacnejsie palivo: Unity, SK CAN $0.82/liter
Najdlhsi usek: Barrhead, AB to Outlook, SK 370 st. miles
Najkratsi usek: Palmer,AS to Talkeetna, AS 80 st. miles
Najobtiaznejsi usek na ceste hore: (pocasie) Fort Nelson – Watson Lake
Najobtiaznejsi usek na ceste spet: (pocasie) Watson Lake – Fort Nelson
Najviac hodin letu za den: Whitehorse to Barrhead AB 9.2 hodin (1,040 st. miles)
Celkove vydavky pre dvoch v citane prenajateho letu akolo Denali (nepocitajuc dari) CAN $4,362.63
|
